O umelcoch, ktorí podporili projekt Art for help 2008

Adrián Ferda (1978, Želiezovce)

     Kresliť začal ešte v ranom detstve, už vtedy sa v ňom začal utvárať jeho hlboký vzťah k umeniu. Do svojich šiestich rokov vyrastal na vidieku, kde sa mu darilo všímať si čistotu a neskazenosť sveta. Práve v tomto období sa v ňom najsilnejšie formovalo citové jadro, z ktorého sa neskôr jeho umelecký prejav odrážal.
Študoval na výtvarnom odbore ZUŠ v Želiezovciach pod vedením PaedDr. Tibora Fialu, ktorý mu veľmi rýchlo dal voľnú ruku a už na začiatku šiesteho ročníka mu dovolil maľovať olejovými farbami na plátno. Neskôr si dva roky zdokonaľoval svoju techniku u akademického sochára a maliara Jozefa Mazana.
Študoval na strednej umeleckej škole zameranej na prácu s kovom (výrobe dekoratívnych a úžitkových predmetov do interiéru sa venuje doteraz), kde sa začal venovať aj hudbe (hre na gitaru).
V r. 1996 mal vlastnú výstavu v Dome kultúry v Želiezovciach. V roku 2002 sa začal venovať počítačovej grafike, ktorou sa živý doteraz, a fotografovaniu.
Adrian Ferda predstavuje typ „univerzálneho umelca“ schopného použitím rôznych techník vyhovieť zákazníkovi. Ako maliar bol v minulosti ovplyvnený surrealizmom, neskôr kubizmom. Jeho poznatky z moderného maliarstva sú badateľné aj na dvoch obrazoch so želiezovskou tematikou, ktoré venoval do aukcie. 

Štefan Hornyák (1960, Svodov) 

† 26. 10. 2009

     Jeho výtvarný talent sa prejavil už na základnej škole, kde ho rozvíjal pod vedením učiteľa Alexandra Dudicha. Vyučil sa ako maliar-natierač a v tejto profesií pracuje doteraz, napriek tomu sa výtvarnému umeniu ako záľube venoval naďalej. Absolvoval niekoľko konzultácií o technike maľby u Viliama Guliša.
So svojimi prácami uspel na niekoľkých výtvarných súťažiach, získal viacero diplomov a ocenení, v r. 1992 sa v Dome kultúry v Želiezovciach uskutočnila jeho prvá samostatná výstava.
Okrem maľovania sa zaoberá fotografovaním a históriou, je zanieteným zberateľom historických dokumentov a predmetov.
Pracuje impresionistickou až realistickou technikou, niektoré jeho obrazy sú moderne štylizované. Do aukcie venoval sedem svojich obrazov – prírodných výjavov, obraz „Torzo“ prezrádza, že mu je blízka aj sakrálna tematika.

Jozef Kanyuk (1946, Nyíregyháza – MR) 

     Kreslí od detstva, keď si obrazy prírody a krajiny okolo seba zvečňoval na malé cigaretové papieriky. Vyučil sa ako maliar-natierač a neskôr si svoju maliarsku techniku zdokonaľoval u akademického sochára a maliara Jozefa Mazana v jeho atelieri Renesance v Banskej Štiavnici.
Vystavoval v mnohých mestách a jeho obrazy zdobia nejeden príbytok. Spočiatku ťažisko jeho tvorby spočívalo v žánrových figurálnych kompozíciách, neskôr sa začalo presúvať k zátišiam a krajinkám.
O jeho diele sa hovorí, že je mimo akýchkoľvek súčasných trendov – klasicky realistické, až archaické zameranie i technika maľby, pri ktorej využíva pestrú jesennú paletu, čím jeho obrazy pôsobia neobyčajne teplo.
Obľúbené sú jeho maľby zachytávajúce architektúru miest a obcí v minulosti. Jozef Kanyuk je známy aj ako zberateľ pohľadníc, zaujíma sa o históriu. Zvláštnu hodnotu predstavujú jeho obrazy zachytávajúce regionálnu históriu, kde sa popri vernosti zobrazenia snaží aj o zachytenie dobovej atmosféry. V jeho zobrazeniach historických výjavov je neraz zakomponované humanistické posolstvo – túžba ľudí rôznych národov po živote v harmónii a vzájomnom porozumení.
Táto túžba je vlastná aj jemu samému. Práve z viery, že je to možné, sa zrodil jeho nápad organizovať každoročné aukcie obrazov a tak pomáhať tým, ktorí to potrebujú.

Alexander Ottmár (1964, Želiezovce)

     Už v ranom detstve sa u neho prejavovalo výtvarné cítenie, ako jeho matka spomína: „Ešte chodiť nevedel a už čarbal po stenách.“ Ako školák chodil na súkromné hodiny maľby, inak je samouk.
Maľovanie sa mu stalo nielen záľubou, ale doslova životnou nevyhnutnosťou. „Keď sa aj štetca nedotknem, maľujem vo vlastnej hlave.“
Vďaka svojej neobyčajnej tvorivosti sa rýchlo vypracoval na všestranného umelca schopného živiť sa vlastnou tvorbou ako profesionálny maliar. Vystavoval vo viacerých európskych krajinách, jeho obrazy sú súčasťou zbierok niekoľkých svetových galérií, je autorom niekoľkých knižných ilustrácií a obalov.
Podieľa sa na aktivitách mnohých regionálnych, národných i medzinárodných spolkov a umeleckých združení, je stálym účastníkom a inštruktorom domácich i zahraničných tvorivých táborov a členom Fondu výtvarných umení.
Používa rôzne výtvarné techniky – olejové, temperové i akrylové farby, pastely i kresby tušom. Je známy ako figuralista zachytávajúci svoje postavy v hraničných životných situáciách, pri ktorých je odhaľovanie vlastného vnútra akoby už len vedľajším efektom. Ako sám hovorí, vo svojej umeleckej výpovedi sa omnoho viac, ako o krásu, usiluje o pravdivosť.
Zo všetkých autorov zúčastnených na ponuke v tejto aukcii používa najmodernejšiu experimentálnu techniku, fauvistickú paletu, v ponuke nachádzame odvážnu maľbu špachtľou.

Roman Princ (1976, Želiezovce)

     Od svojich piatich rokov bol uchvátený hudbou, hrá na viacerých hudobných nástrojoch, najmä však na akordeóne. Až v devätnátich rokoch, po skončení školy, z dlhej chvíle skúsil maľovať. A išlo to...
Jeho obrazy sa dostali do mnohých súkromných zbierok, v r. 2005 mal výstavu v galérii Mestskej knižnice v Želiezovciach.
Jeho prístup k životu je dobre viditeľný v jeho tvorbe. Pozitívne orientovaný, rodinne založený, sústreďuje sa na detaily v hudbe i maľovaní. „Som hyperaktívny, mením to dovtedy, kým nedosiahnem výsledok, ktorý sa mi páči.“ Je všestranný, nemá rád jednostrannosť, maľuje najmä prírodu, ale skúša aj iné, portrétom sa venuje len vo forme kresby. Podľa svojich slov má rád konkrétne veci, preto sa aj maľovať snaží konkrétne. „Cítim atmosféru z vecí, ktoré mi robia radosť. A radosť mi robí to, čo vidím.“
V jeho tvorbe prevláda veristická realistická maľba, občas poeticky ladená. Do aukcie venoval štyri svoje diela – krajinky, zátišie a jeden s vesmírnou tematikou – poetická „Cesta vesmírom“.

Vlado Rúfus st. (1953, Želiezovce)

     Výtvarné cítenie v sebe objavil až ako 53-ročný, keď sa po prečítaní článku o obraze No. 5 Jacksona Pollocka sám pokúsil o vytvorenie maľby technikou drippingu. Zistil, že sa to dá, a ešte omnoho viac – že práve technikou stekajúcich farieb je možné to, čo sa v reálnom živote považuje za nemožné – poriadok a harmóniu postaviť vedľa úmyselnej neusporiadanosti. Tento svet farieb a kombinácií, šírka možnosti sebavyjadrenia i fakt, že každý obraz je jedinečným a nekopírovateľným originálom, ho začal fascinovať natoľko, že v tom pokračoval.
Napriek tomu, že oficiálne ešte nevystavoval, jeho diela si rýchlo našli miesto v mnohých súkromných zbierkach doma i v zahraničí.
Päť abstraktných dekoratívnych malieb označených poradovými číslami tvorí ponuku Vlada Rúfusa st., ktorá sa výrazne odlišuje od ponuky ostatných umelcov v tejto aukcii.

       Študovala sochárstvo na Umeleckej priemyslovke v Bratislave, od roku 1985 žije a tvorí v Želiezovciach, pôsobí ako učiteľka výtvarného odboru na Základnej umeleckej škole Franza Schuberta.
Už roky sa okrem kresieb a malieb venuje maľovaniu kraslíc - od miniatúrnych až po pštrosie (rôzne námety, zmenšenia malieb), ktoré majú úspech aj v zahraničí. Svoje práce vystavovala v niekoľkých slovenských mestách, napr. v r. 1992 v Brezne. V roku 1995 vytvorila monumentálnu maľbu do siene obecného úradu v Trávnici pri príležitosti prvej písomnej zmienky o obci, kolekcia jej obrazov sa nachádza v interiéri sociálneho ústavu v Šarovciach.
K jej najobľúbenejším námetom patrí zobrazenie krajiny, zátišia i portréty. Rada sa necháva inšpirovať obrazmi slávnych majstrov, pričom cítenie a fantáziu prenáša do vlastných diel maľovaných technikou akvarelu, pastelu, či olejomaľmy - na papieri, dreve, alebo plátne.

Ladislav Szűcs (1935, Želiezovce)

     Rád kreslil od detstva a táto jeho záľuba určila aj jeho ďalšie životné smerovanie. Študoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave - odbor grafika, potom výtvarnú výchovu na Vysokej škole pedagogickej v Brne, štúdium však nedokončil. Pracoval ako reklamný a propagačný výtvarník – najskôr v podniku Optima Nitra, neskôr na Okresnom kultúrnom stredisku v Leviciach a potom až do dôchodku ako reklamný výtvarník v podniku Jednota Levice. Bol tvorcom nespočetného množstva plagátov, dekoračných predmetov, obrusov, jedálnych lístkov a pod. s ktorými sme sa vtedy stretávali v reštauráciách a hoteloch.
Popri tom stále maľoval, organizoval výtvarný život v okrese Levice, združoval amatérskych výtvarníkov. Už 11. rok sa pravidelne zúčastňuje medzinárodného tábora tvorivých umelcov v Makó (MR). Mal nespočetne veľa výstav na Slovensku, v ČR i Maďarsku, kde žije už desiaty rok.
Rád priamo na ulici kreslí suchými pastelkami architektúru miest s postavami okoloidúcich ľudí. Pritom mu vôbec neprekáža ich prizeranie sa, naopak, má rád ten kontakt s ľuďmi, rád ich spoznáva. Ako sám hovorí, maľuje, lebo ho to baví. Krajinky, figúry i zátišia. „Robím to, čo sa mi páči. Som rád, keď sa to aj niekomu inému páči. Ale nerobím to preto, aby sa to niekomu páčilo.“
Cenené sú najmä jeho impresionistické krajinky a kytice pre ich dobré zvládnutie svetelne i farebne, čím pôsobia ľahko a vzdušne. Päť takýchto prác je súčasťou aukčnej ponuky.  

Text: Števo Hečko